Po skončení vysokej školy som pracovala na pôrodno-gynekologickom oddelení mestskej nemocnice. Mala som len rok, keď sme sa s Aki vzali. Aki je odo mňa o tri roky starší a štyri roky je šéfom kontroly kvality v zahraničnej firme.
Keď moji kolegovia išli po práci na párty alebo sa zabávali na zábavných miestach, Akiho auto vždy rýchlo zašlo do môjho bytu. Jeho šéf hovorí, že Aki je Číňan, ktorého vníma ako milujúcu rodinu. .
Kei ma veľmi miloval. Vyzdvihol ma každý deň, pokiaľ nenastali zvláštne okolnosti. Keď vystúpim z auta, väčšinou zaskočím za jeho štedrosťou. Otočil hlavu, jemne ma pošúchal po nose a povedal: "Jua, naozaj ma rozmaznáš." Keď to povedal, všimol som si v Akiných očiach iskru lásky. Prižmúril som oči, zdvihol obočie a vystrelil naňho: „Moja žena je tam len na dotyk. Potom mi Aki fúkol ľahký vánok k nohám a čoskoro sme boli späť v dome na šiestom poschodí.
Teraz sme šesť mesiacov manželia a vždy sme sa milovali. Od jesene som spal s Aki v posteli, prikrytý veľkou pohodlnou hodvábnou prikrývkou a býval som takmer každú noc okrem prázdnin.
Aggie ležala na posteli a sledovala ma, ako vychádzam z kúpeľne. „No, tvoja pokožka je hladká a jemná ako karta a nemôžem si pomôcť, ale cítim nutkanie pozrieť sa na ňu.“ Vliezol som do postele ako dodo vták. Vystreté ruky som si dal pohodlne vedľa seba a povedal som: „Vieš, Aki, tvoje ruky sú teplá posteľ. Tu sú moja myseľ a telo v pokoji." Aki ho pevne objal, ťažko dýchal a bol nahý. Jasne som cítil, ako sa jeho telesné teplo zvyšuje. Boli sme ako dva ohne, ktoré čoskoro zhoria spolu.
Bol som zaneprázdnenejší ako Aki a často ma brali v aute jednotky na nočné operácie. Zakaždým, keď som sa vynoril z tepla prikrývky, Akiho namosúrený výraz ma poslal späť na cestu. Aki povedal: "Ach, tak dobre sa mi spí s tebou v náručí." Je to smutná noc bez teba.“ „Takto sme boli jeden na druhom závislí; ako dve deti sme neboli zvyknuti byt od seba ani den.
V roku 2006 nemocnica pošle niekoho do Pekingu na ďalšie štúdium. Bola to vzácna príležitosť a lekári na oddelení s ňou bojovali znova a znova, až kým sa riaditeľ nerozhodol, že ma pustí. V snahe potlačiť svoje vzrušenie som zavolal Akimu a povedal som mu dobré správy. V tom momente Akiho vysoký hlas zrazu stíšil a jemne sa spýtal: „Ako dlho to je?“ spýtal som sa a srdce ma hneď zabolelo. Vedel som, že Aki sa ma zdráhala pustiť. Koniec koncov, Peking bol takmer tisíc míľ od nášho mesta. Smútok z rozchodu prevýšil radosť, ktorú som teraz cítil. Bude to trvať rok.“ „Slová mi chýbajú a zrazu mi vyhŕknu slzy.
.
Aki-chan ma vyzdvihla po práci. Vzduch v aute bol mdlý a my sme onemeli od smiechu. Doma bola Aki až do večere ako vatový baklažán. Objal som ho okolo pása a povedal som: „Nerob to, alebo povedz riaditeľovi, aby pustil niekoho iného,“ povedal som potichu. Akiho oči boli karmínové a otočil hlavu na jednu stranu. Objal ma a povedal: „Viem, že chceš ísť. Len Peking je tak ďaleko. Ako ti môžem zaručiť, že budeš sám? Okrem toho, neviem, ako prežiť dlhú noc bez teba." Povedal som, "Píšeme si SMS každý deň." Alebo môžeš prísť ku mne z Pekingu.“ Aki sa zasmial: „Áno, budeš študovať a budeš každý deň zaneprázdnený. Tiež musím pracovať a nemôžem chodiť. skúsim sa poučiť. budem tvrdo študovať. Čakám, že sa vrátiš."
Keď som sa dostal do Pekingu, zrazu ma obklopil rušný život. Za mesiac som schudla dve kilá. Aki mi každý deň volala a prosila ma, aby som sa o seba postarala, aby nebola príliš unavená. Bola taká zaneprázdnená svojou prácou, že často bez slova zložila telefón a posielala text za textom bez toho, aby si ich mala čas prečítať. Len večer v posteli ich mám čas čítať jednu po druhej. Cez deň som bola taká unavená, že som veľakrát čítala a čítala, pálili ma horné aj dolné viečka a po chvíli som zaspala.
Čas preletel a kým ste sa nazdali, ubehlo šesť mesiacov. Postupom času sa Angieino telefónne číslo stále zmenšovalo a počet SMS správ klesol z 12 na 1 alebo 2 za deň. Celý deň som bol zaneprázdnený na operačnom stole a nemal som čas premýšľať. Cítila som len, že Aki si pomaly zvyká na život bezo mňa a je mu dobre.
Nakoniec sa tréning skončil. V ten deň ma Aki prišiel vyzdvihnúť z letiska. Bol vysoký a pekný, ako vždy z diaľky, tak som k nemu pribehla a Aki ma objala. O chvíľu mi zvlhla tvár a boli to Akiho slzy. Vrátite sa niekedy vy alebo niekto? Aki ma pobozkal a povedal: "Nie, ani nevieš ako veľmi si mi chýbal".
V noci bolo všetko známe: svetlá, hudba, pot, kolínska voda. Vo mne horela dávno stratená vášeň. Akiho ruky boli stále teplé a moje srdce sa roztopilo. Zamrmlal som: „Aki, hovorí sa, že žena potrebuje muža, ktorý dobre spí. Si pre mňa taký muž.“ Akiho bozky, ako bozky fanúšika, postupne padali. Chuť týchto bozkov sa však mierne zmenila. Keď sa on a ja stali jedným, cítil som sa ešte viac mimo. Aki ma vždy veľmi miloval. Keď sme spolu spali, pohyby boli veľmi jemné. Ale teraz to bolo občas dosť ťažké. Prebehla mnou bolesť, odtlačil som ju a povedal: „Aki, ubližuješ mi. Ako si myslíš, že si sa zmenil?“ Jeho tvár bola začervenaná a pokojná. Akosi sme sa už nikdy nemohli vrátiť v čase. Aki pozorne sledoval jeho rytmus a nemohol si pomôcť, ale bavil sa.
V dôsledku našich sexuálnych problémov sme stratili koordináciu, ktorú sme mali. Zakaždým veľmi obmedzil jemnú predohru a vnikol priamo do mňa. Navyše vždy, keď sme sa spolu vyspali, prestal rozprávať. Po akcii sa vždy otočil a hneď zaspal.
Späť v pracovni bol zaneprázdnený prácou. V tú noc, keď som plánoval operáciu, som po príchode do nemocnice išiel domov, pretože pacientovi sa zmenil fyziologický index a nebol vhodný na okamžitú operáciu. Keď som otvoril dvere na mojom byte, v izbe bola úplná tma, svietilo sa len vo dverách kúpeľne. Pomyslel som si, prečo by sa mal chcieť Aki osprchovať uprostred noci? Otvoril som dvere do kúpeľne. Jasne osvetlenú kúpeľňu zaplnila hmla a Aki mal plné ruky práce s telom svojej malej bábiky True Love. Pozrel sa na mňa a postavil sa, ako keby ho zasiahol elektrický prúd. Jeho pery sa triasli, keď sa spýtal: „Aki, kto to je? Čo tam robí?“ Aki sa nado mnou roztiahla, objala ma a povedala: „Je to len bábika lásky. Bez teba sa cítim tak osamelo Postarám sa o to.“ Slzy mi stekali po tvári a konečne som pochopil, prečo bol Aki taký hrubý a tichý. Táto skutočná bábika nemala žiadny život, ale pre mňa sa nevyrovnala, no v mojom srdci bola stále "búrka".
So slzami v očiach som povedal: „Aki, som späť. Prosím, už to nepoužívaj,“ a Aki sa na mňa pozrel a prikývol.
Ale nech som sa akokoľvek snažil, k sexu nedošlo. Bolo neskoro v noci a ja som sa zobudil a zistil som, že Aki je preč. Pred spálňou som počul slabý zvuk. Vo dverách kúpeľne bola stále prasklina, ktorá prepúšťala svetlo pod uhlom. Opatrne som podišla k dverám a otvorila ich, aby som uvidela bábiku lásky ležať na podlahe. Nahá „ona“ je večne mladá a má dobré telo. Aj môj milenec sa zapotil...... Jeho tvár bola plná vzrušenia, aké som už dlho nevidel, un
celé jeho telo horelo ako oheň vášňou.
Aki sa prikrčil a ja som videl tvár plnú viny a hanby. Povedal: "Áno, prepáč, len som si nemohol pomôcť."
Zamrzol som vo svetle a počul som, ako mi bije srdce. Za oknom mi vietor hvízdal ako výkrik zo srdca. Vedel som, že Akihiko bola unesená „bábikou lásky“. Táto „bábka lásky“ nepotrebovala žiadnu súťaž, no nedala sa prekonať.
